Fotogaléria - VÝLET DO SLOVENSKÉHO KRASU

VÝLET DO SLOVENSKÉHO KRASU

Dňa 05.07.2019 Obecný úrad zorganizoval celodenný výlet v prvom rade pre žiakov, študentov, ale i dospelých do Slovenského krasu. Najprv sme navštívili Jasovskú jaskyňu, ktorá  sa nachádza v Medzevskej pahorkatine v západnej časti Košickej kotliny na okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. V roku 1846 sa stala prvou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku mníchmi z jasovského kláštora.

V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m.

Prehliadkový okruh má dĺžku 720 m a prevýšenie 30 m. V jaskyni je 339 schodov. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 m. Prehliadka trvá asi 45 min. Teplota vzduchu sa pohybuje od 8,8 do 9,4°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 98 %.

Jaskyňu vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach. Nachádza sa v nej bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov. Ako spomínala sprievodkyňa, v jaskyni zimuje až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. Na záver nás sprievodkyňa zaviedla do hornej časti jaskyne, do Husitskej siene, kde nám ukázala nápis z roku 1452, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Tento nápis predstavuje najstaršiu písomnú zmienku v jaskyniach na Slovensku.

Po prehliadke Jasovskej  sme sa vybrali k neďalekému Jasovskému kláštoru. Nádherná a dôstojná stavba, ktorá je vsadená do zázračnej prírodnej scenérie, je jednou z najvzácnejších barokových umelecko-architektonických pamiatok.

Pôdorys je tvaru obdĺžnika, s centrálne umiestneným kostolom, ktorý delí budovu na dve samostatné krídla.

V predĺžení hlavnej osi kostola Sv. Jána Krstiteľa sa rozprestiera kláštorná knižnica, ktorá je zvonku zvýraznená zdvihnutým výbežkom priečelia. Kláštorná knižnica pribudla už v druhej polovici 13. Storočia.

Zvláštnosťou kláštornej budovy je skutočnosť, že má 365 okien – ako dní v roku, má 12 veľkých komínov – ako mesiacov v roku, a má 4 vchody – ako počet ročných období. Staviteľom kláštorného komplexu je tirolčan Anton Salzgeber, ktorý po ukončení stavby požiadal o košické občianstvo.

Výzdoba kostola – štukatéra, architektonické plastiky, sochy a mramorovanie sú dielom Johanna Hennevogela.Pravdepodobne od neho pochádzajú sochy Sv. Štefana a Sv. Ladislava umiestnené v priečelí kostola.

Jeho dielo sa vhodne dopĺňa s umeleckými dielami maliara Jána Lukáša Krackera a sochára a maliara Jána Antona Kraussa, ktorý okrem iného vyzdobil kostol aj príjemne pôsobiacimi soškami putti.

Vysvätenie kostola Sv. Jána Krstiteľa sa uskutočnilo v roku 1766, kedy bol už kláštor pravdepodobne dobudovaný.

V interiéri kláštora, nám nebolo dovolené urobiť fotodokumentáciu, iba v jeho vonkajšej časti, v areáli barokovej záhrady, ktorá je súčasťou kláštora.

Kláštor patrí Premonštrátskemu radu a obývajú ho mnísi.

 Po prehliadke kláštora a barokovej záhrady nás čakal tretí bod výletu, výstup na Turniansky hrad. Jeho zrúcanina  sa vypína západne od Košíc, na vrchole výrazného kopca s pravidelným kužeľovitým tvarom. Na jeho vápencovom svahu rastie vzácna kvetena vrátane významného endemitu rumenica turnianska, ktorý nerastie nikde inde na svete. Z tohto dôvodu územie okolo hradu predstavuje vedecky významnú floristickú faunistickú lokalitu a na území národnej prírodnej rezervácií platí piaty stupeň ochrany!

Hrad postavil šľachtický rod Turnianskych na prelome 13. a 14. storočia. Napriek tomu, že jeho opevnenie v 16. storočí posilnili, Turci ho v roku 1652 obsadili. Ruinou sa stal po požiari v roku 1848.

Podľa povesti sa v noci na jeho hradbách zjavuje prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru.

Výlet na hrad bol pre nás vcelku milým spestrením. Z hradného vrchu bol nádherný výhľad na okolie -  Zádielsku tiesňavu, ktorá je zrejme najväčším lákadlom v širšom okolí, obec  Zádiel, či obec Háj, či Hájske vodopády.  Po absolvovaní túry na hrad sme sa naobedovali v Reštaurácii Pod Hradom a pokračovali v ďalšej naplánovanej trase do Obce Háj, kde sme sa išli pozrieť na sochu anjela s odlomeným krídlom. Našli ju na cintoríne v obci, neďaleko kostolíka. Nie je to samozrejme obyčajná socha. Táto je špecifická tým, že bola použitá ako rekvizita v americkom vojnovom filme Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines).

Po obzretí si anjela, sme sa cestičkou presunuli k očakávaným Hájskym vodopádom, ktoré nás nesklamali a príjemne prekvapili nielen svojou krásou, ale boli aj príjemným osviežením po celodennom výlete.

Hájske vodopády nazývané aj Vodopády Hlboký jarok sa nachádzajú v Hájskej doline. Vyskytujú sa tu vzácne rastlinné a živočíšne druhy. Hájske vodopády nie sú len dielom prírody, ale aj dielom ľudských rúk, pretože sa v miestach Hájskej doliny nachádzali v minulosti malé travertínové bane a lomy.
Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov, ktorý sa využíva ako stavebný a obkladový kameň.

Vodopády sú vysoké 1 až  7 metrov a ich výdatnosť sa odvíja od množstva zrážok. My sme navštívili tieto:

1. Dolný Hájsky vodopád (329 m n.m.) s výškou 5m

2. Hájsky vodopád Veľký most (342 m n.m.) s výškou okolo 3,1 m

3. Malá Hájska kaskáda (349 m n.m.) s výškou okolo 2 m

4. Hájsky vodopád Malý most (355 m n.m.) s výškou okolo 3 m

Práve kvôli časovej tiesni, sme výlet Do Slovenského krasu ukončili v Hájskych vodopádoch a nie v naplánovanej Zádielskej tiesňave. Tá si právom zaslúži oveľa väčší časový priestor, ako sme pôvodne na ňu mali vyčlenený. Možno niekedy nabudúce.

I napriek únave po celodennom výlete sme sa vracali s krásnymi spomienkami, na ktoré budeme dlho spomínať. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet organizovaný obcou Stretava.

Ďakujeme.