Kontakt

Anketa

Napíšte nám

Návštevnosť stránky

Cirkev

Pre duchovné potreby slúžia občanom dva kostoly, reformovaný a rímskokatolícky.

Kalvínsky kostol, predstavuje najstaršiu dochovanú stavbu v obci. V roku 1782 pri renovácií kostola loď dostala novú klenbu, výzdobu dotvorili maľby a opravený bol mobiliár. Pri rekonštrukcii kostola pracovali a peniaze poskytli veriaci so Stretavy a Stretavky. Menšie či väčšie opravy kostola vykonali farníci aj v 19. a 20. storočí. V období prvej svetovej vojny zrekvírovalo Rakúsko-Uhorsko pre armádu zo zvonice veľký zvon, ktorý v roku 1926 nahradil nový. V rokoch 1933-1935 dali veriaci postaviť novú vežu z tehál namiesto pôvodnej drevenej zvonice, ktorá stála pri kostole. Táto však vydržala len niekoľko rokov, pretože v dôsledku poškodenia počas druhej svetovej vojny sa zrútila.

Po vojne sa preto veriaci schádzali v budove starej školy. Jedenásť rokov trvalo, pokiaľ začali s rekonštrukciou vojnou zničeného chrámu, kde už o rok neskôr, v provizórnych podmienkach, opäť vysluhovali bohoslužby. Prestavba kostola dokončená v 60-tych rokoch 20. storočia zasiahla do pôvodného architektonického pôdorysu. Bočný hlavný vchod so vzácnymi ručne kovanými dverami zo 14.-15. storočia nahradil vstup popod vežu. Starý vchod murári zamurovali. Zmeny zasiahli aj vnútorné zariadenie kostola. V 70-tych rokoch zakúpili členovia cirkevného zboru harmóniu, slúžiace pri liturgii.

Rímskokatolícky kostol je o niekoľko storočí mladší. V 60-tych rokoch minulého storočia na podnet farára zo Senného vdp. Bubláka filiálni farníci vyvíjali úsilie o započatie jeho výstavby. Pozemok na kostol daroval Juraj Tkáč s manželkou a finančné prostriedky na realizáciu plánu boli získané zo zbierok veriacich.
V roku 1970 začali miestni rímskokatolíci so svojpomocným budovaním kostola. Úrady stavbu bojkotovali a dokonca ju prevzali do svojej správy. Následne v nej umiestnili miestny národný výbor a kultúrny dom. Po viac ako devätnástich rokoch budovu vrátili cirkvi.
Kostol zasvätili Blahoslaveným košickým mučeníkom. Oltárny obraz s motívom Krista a mučeníkov Mareka, Štefana a Melichara bol namaľovaný v rokoch 1992-1993.

Náboženstvo
Od roku 1699 na základe rozhodnutia panovníka Leopolda I. gréckokatolícki kňazi dostali rovnaké práva ako rímskokatolícki kňazi. V 18. storočí sa prestali používať násilné metódy proti protestantom. Koniec náboženského útlaku a diskriminácie v Uhorsku znamenal až tolerančný patent. Patent – reformu vyhlásil panovník Jozef II. v roku 1781.
Okrem gréckokatolíkov a rímskokatolíkov tu žili kalvíni, luteráni, pravoslávni a Židia. V 20. storočí doplnili konfesionálne zloženie príslušníci Jednoty bratskej a Svedkovia Jehovovi.

Rímskokatolíci
V roku 1828 v Stretave žilo 329 katolíkov (gréckokatolíkov a rímskokatolíkov), v roku 1904 – 154 rímskokatolíkov, 1921 – 172 a podľa sčítania ľudu v roku 1940 sa hlásilo k rímskokatolíkom 158 Stretavčanov. Veriaci zo Stretavy patrili pod cirkevnú správu senianskeho kňaza. Najstaršie matričné zápisy z farnosti sa zachovali z roku 1778. Tunajší veriaci z dôvodu absencie vlastného filiálneho kostola navštevovali bohoslužby v Senom.
Do roku 1718 sa konali v kaštieli rodiny Večejovcov (Vécsey) a od roku 178, keď vrátili evanjelici boží dom, vo farskom kostole zasvätenom Panne Márii. V roku 1877 zriadil satumarský biskup stredoužský dekanát. V roku 1930 sa vytvorila cirkevná vrchnosť Apoštolskú administratúru so sídlom v Užhorode. Okolo roku 1960 pričlenili farnosť ku Košickej diecéze. Do dnešných dní patrí pod Košické arcibiskupstvo, Zemplínsky archidiakonát a Michalovský dekanát.

Veriaci východného obradu (gréckokatolíci a pravoslávni)
Počet gréckokatolíkov v obci od roku 1792 – 52 veriacich, 1806 – 100, 1904 – 114, 1921 – 134, 1940 – 132 a 1948 – 91 veriacich. Po štátnom zákaze gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 sa tento počet rapídne zvýšil. Až do vzniku Mukačevského biskupstva v roku 1771 patrili veriaci východnej viery pod právomoc jágerského biskupa. V roku 1792 Stretavčania prislúchali k farnosti Iňačovce, Užskému archidiakonátu a Sobranecému dekanátu.
Najstaršie matriky farského obvodu Iňačovce sa zachovali z roku 1811. Po roku 1977 farnosť pripadla pod Prešovské biskupstvo, z ktorého sa v 90-tych rokoch 20. storočia vyčlenil Košický apoštolský exarchát. V jeho členení patrí pod dekanát Michalovce.

Evanjelici reformovaní (kalvíni)
V Stretave tvorili v minulosti väčšinu kalvíni. V roku 1820 – 234 veriacich, z toho 86 patrilo k šľachte, v roku 1828 – 224 evanjelikov (kalvínov a luteránov), 1856 – 170, 1904 – 230, 1921 – 213 a 1940 – 242. Kalendár refomovaných kresťanov na rok 2000 uvádza v celom stretavskom cirkevnom zbore 164 členov.
Najstaršie matričné údaje sa zachovali k roku 1761. Písané boli v maďarskom jazyku. Až do vlády panovníčky Márie Terézie (1740-1780) pochovávali zomrelých na cintoríne pri kostole a významnejších šľachticov v krypte domu božieho. Vládkyňa zakázala pochovávať v týchto miestach. Začiatkom 19. storočia z dôvodu, že sa bohoslužby konali v maďarskom jazyku, prestúpilo niekoľko farníkov na iné vierovyznanie. V neskoršom období poučená cirkevná vrchnosť práve preto dosadzovala k nám duchovných so znalosťou slovenského jazyka, schopných kázať i v reči ľudu.
V cirkevnom zbore počas prvej ČSR (1918-1938) zápisnice písali po maďarsky, napriek tomu že presbytérium tvorili Slováci. Zboristi po vzniku Slovenského štátu v oficiálnych materiáloch definitívne prestali používať maďarčinu. Do roku 1943 k majetku cirkvi patril cintorín. V Neskôr prešiel do obecnej správy. V súčasnosti k stretavskému cirkevnému zboru patrí Stretava, diaspora Stretavka a dcérocirkev Vysoká nad Uhom.

Evanjelici a.v. (luteráni)
V roku 1904> žili v obci 4 luteráni, sčítanie obyvateľstva z roku 1921 neuvádza ani jedného a v roku 1940 troch. Rodina Szirmayová, ktorá žila v dedine, patrila na Zemplíne a v Užskej stolici k ochrancom a vyznávačom luterovskej reformácie. Po roku 19734 boli v Uhorsku vytvorené 4 dištrikty tejto cirkvi, pričom na východné Slovensko zasahoval Potiský dištrikt. Táto cirkevná organizácia pretrvala s malými úpravami až do roku 1918. Židia
V Stretave roku 1828 bývalo 57 Židov, v roku 1904 – 36, v roku 1921 – 25 a 1940 – 8. Malá ortodoxná židovská komunita mala osobitný cintorín a členovia komunity žili pomerne izolovane od ostatných obyvateľov.
ohroma deportácií v roku 1942 neobišla ani obec Stretava. Tí, čo prežili, sa po skončení druhej svetovej vojny odsťahovali. Pôvodné, staré židovské pohrebisko sa rozprestieralo severne od obce, neskôr členov komunity pochovávali na obecnom cintoríne. V súčasnosti sa jeho židovská časť nachádza v juhovýchodnom cípe pod vysokým listnatým stromom.
V roku 1963-1964 cez opustený pôvodný židovský cintorín postavili cestu. Do dnešných dní sa zachoval iba jeden ohradený hrob s náhrobným kameňon.

Významní rodáci
Úbreži Ján (1814 Stretava - ?) – tokajský reformovaný farár. Zúčastnil sa revolúcie roku 1848-1849.
Imrich Bánhegyesi Kulín (polovica 19. storočia - ?) – prvý podžupan Užskej župy a vplyvný činiteľ v jej cirkevnom živote
Štefan Szakál (1857 Stretava - 1941 Lúčky) – pôsobil ako reformovaný duchovný v Lúčkach. Do histórie sa zapísal ako pôvodca druhej modlitebnej knihy pre reformovaných Slovákov a spolutvorca posledného spevníka vydaného v zemplínskom nárečí. Za obhajobu záujmov slovenských veriacich s vyslúžil prímenie „slovenský kráľ“.

 |  Choď hore | Choď na domovskú stránku  | 

BabyBurza - inzeráty

Projekt

Denník Čas - Michalovce

Projekt
Projekt
Projekt
Projekt